reklama

Cez okno

Toľko tak rozličných udalostí sa stane za jednu noc. Vždy je to iné, no predsa to má niečo spoločné...stále sa to všetko stáva nám... Ľuďom. Netreba na to desiatky rokov. Všetko sa môže zmeniť behom noci, behom hodiny, počas niekoľkých minút sa nám môže svet otočit o 180 stupňov. Nazrite so mnou do okien, keď sa vonku stmieva a my zažíname lampy... a žijeme svoj život, každý inak, a predsa stále rovnako.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
Obrázok blogu

Stmieva sa, v televízii počuť zvučku rozprávky na dobrú noc. Postupne sa zažínajú svetlá lámp v obývačkách. V jednej z izieb číta mama svojim dvom malým deťom príbeh o Červenej čiapočke a zlom vlku. Deti sú až po nošteky zakryté perinkou a so záujmom v pehavých tváričkách počúvajú napínavú rozprávku. Zrazu sa k nim pridá aj ich otec a začne ich neposlušne štekliť. Deti sa rozosmejú, dievčatku chýbajú tri zúbky, za ktorými tak pred týždňom plakalo- keby toto bol ten najväčší problém, ktorý ju v živote bude trápiť-pomyslím si. Noc sa začína a pred zrkadlom sa zvŕta ani nie 15ročná dievčina, dorába si make-up, rýchlymi pohybmi si ešte raz pretiera pery bledoružovým rúžom, napráva si dokonale vystuženú push-upku, prehrabne si svetlé vlasy, zavolá na svojich rodičov pozerajúcich starý český film niečo ako- „Idem...vrátim sa...ešte neviem kedy...proste nečakajte na mňa. Paaaa!“ Rodičia sa na seba bezbranne pozrú, že znovu dnes ostanú v tichej miestnosti bez svojej dcéry. Čoraz väčšmi pociťujú, že ich jediné dieťa sa im vzďaľuje a oni tomu nevedia zabrániť. Možno by sa nemusela ešte toľko maľovať, aj na chalanov má času dosť. Vôbec sa im nepáči, s kým sa vláči po večeroch, ale nemajú už síl zakazovať jej to. Utešujú sa myšlienkou, že dnešný svet je taký, a že keby oni boli teraz v jej veku, možno by boli rovnakí. Bum, prásk, -„ja som vedela, že sa mám s tebou rozviesť!!-„Tak prečo si to nespravila?!? Mohli sme si ušetriť nielen dnešnú scénu...“-„Myslela som, že sa zmeníš, že život so mnou ťa zmení!“ -„ Ach, ženy... Po čase nás vždy chcete len zmeniť...Nechápem vás!!!-„...a...a...a ja nerozumiem, prečo sa vy, páni tvorstva, musíte vždy obzerať za inými!!“ -„ Ale veď sa na mňa len usmiala, tak som jej úsmev vrátil.... nerob drámy!“ -„To mi vravíš vždy....ja...chcem sa rozviesť. Nechcem už znášať tie noci, keď sa zobudím na to, že tu nie si a premýšľam, v ktorej posteli sa zase nachádzaš!“ -„Je to tvoja vina, nemala si sa stále venovať len malej a svojím kamarátkam...všetko by bolo iné...“ -„Do šlaka s tebou!“-„....keď myslíš...“ Podišiel k svetlu a zhasol ho. Izba bola celá obalená do mäkkej žltej farby horiacich sviečok. V tichu bolo počuť len jemnú hudbu- vyberal ju celý dnešný deň, predstavujúc si jej tmavé vlasy, podmanivý hlas, oblé krivky, nevinný úsmev... Dnešok je len pre nich. Do izby svieti mesiac a nedočkavosť v miestnosti by sa dala krájať. -„Ľúbim ťa, vieš to?“ -„...aj ja teba, ani nevieš ako...“-„Budeme spolu, navždy!“ Jej telo sa skrýva v jeho objatí, nádych majú presne v tej istej chvíli obaja, aby každý jeden výdych vydýchli takisto spoločne.Z izby počuť neutíchajúci plač. Nemocničnou izbou znejú vety ako- že sa už dlho trápila, nemohlo to už ďalej ísť, bola priveľmi slabá, i keď celý život sa statočne starala o celú rodinu, v tejto chvíli jej energia, ktorú mala vždy na rozdávanie, akosi odišla nenávratne preč, kamsi, odkiaľ už niet úniku. Pri posteli sedí žena. Rovnako hnedé oči, z ktorých tečú potôčikmi slzy, rovnako dokonale vykrojené pery, ako mala jej mama, sa trasú- od bolesti, od nepochopenia nespravodlivosti života, ... toľko toho spoločne nestihli. Chystali sa ešte ísť spolu kúpiť nový porcelán do kuchyne, mama mala u krajčírky objednaný nohavicový kostým, vnúčatá jej nestihli odovzdať vlastnoručne urobený Betlehem z plastelíny. Všetko je márnosť- prebieha jej hlavou. Už nikdy to nebude ako predtým.. Je to dievča, má 54 cm a váži 3,50 kg. Narodilo sa práve mladej rodinke, len tak-tak že stihli dôjsť do pôrodnice. Novopečený otecko bol práve na nočnej službe, keď mu zazvonil mobil s menom jeho milej a on vedel, že už je čas ísť. Kolegom nestihol nič vysvetliť, zakričal len-„Ona rodí!“ a bežal smerom k autu. Z nervozity sa nevedel trafiť na prvýkrát kľúčikom do zámku, ale nakoniec sa podarilo. Viezol sa smerom k sídlisku, kde si len pred 4 mesiacmi kúpili malý dvojizbový bytík. Ešte si ho nestihli poriadne zariadiť, musia dokúpiť sedačku- teraz na jej mieste leží molitán. V kuchyni namiesto jedálenského kúta majú starý pracovný stôl, ktorý dostali z jeho roboty, kde už ho nepotrebovali. Výbavu pre bábätko stihli kúpiť-dupačky, kopec pestrých dudlíkov, plienky, hračky.... Už je to tu! Sú rodičmi. V očiach sa im zalesknú slzy- slzy šťastia a úplneho naplnenia, spokojnosti vediac, že nič na svete im nechýba, pokým môžu toto malé plačúce klbko držať v rukách.. Toľko tak rozličných udalostí sa stane za jednu noc. Vždy je to iné, no predsa to má niečo spoločné...stále sa to všetko stáva nám... Ľuďom. Netreba na to desiatky rokov. Všetko sa môže zmeniť behom noci, behom hodiny, počas niekoľkých minút sa nám môže svet otočit o 180 stupňov. .... lebo je to ľudské.

Katarína Joštová

Katarína Joštová

Bloger 
  • Počet článkov:  34
  •  | 
  • Páči sa:  0x

sniva...:-)Glitter GraphicsMyspace Layouts Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáBásničky :-)Lístky, kvapky, tma... :-)...na čo myslímNemeckoOkolo mňa

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu