Prečo? Pretože v utorok, presne v utorok podvečer je ten deň D, hodina H a minúta M!V utorok si sadnem prvýkrát za volant, vedľa mňa bude sedieť môj inštruktor a začne sa prvá moja jazda. Netuším, kam presne pôjdeme. Tajne v kútiku duše dúfam, že moja prvá jazda sa začne, bude prebiehať, a aj skončí- na parkovisku. Ale keby nie- prosím, netrúbte na mňa, nepozerajte, akoby som Vám zjedla posledný kúsok čokoládovej torty, opatrne ma obíďte (nie rýchlo, mohla by som sa splašiť a naozaj nemám chuť, a ani určite Vy, stráviť niekoľko hodín čakaním na pánov policajtov, aby nám vypísali správu o zrážke dvoch vozidiel, i keď by mohla vzniknúť zaujímavá debata :-) ).... Verím, že to vydržíme a hlavne- prežijeme, Za pochopenie ďakujem!S pozdravom Vaša (od utorka) spolujazdkyňa!P.S. ak Vás bude na ceste brzdiť nejaký červený Fiat, je tu šanca, že v ňom sedím, roztrasená, práve JA :-) ....
V utorok večer nevychádzať do bratislavských ulíc
Hádam bude pekne, slniečko bude svietiť, všade sucho a po daždi ani stopy. Ľudia už budú doma z nákupov, dôchodcovia budú mať po večernej prechádzke v taške nesúc pár čokolád k večernému čítaniu knižky a neposlušné deti vybiehajúce na cestu si budú baliť školskú tašku na nasledujúci deň. Možno ma dokonca veľa z vás stretne. Keď pôjdem- netrúbte na mňa. Zvyčajne by ma zatrúbenie na moju osobu potešilo, ale tentokrát radšej nie. Úsmevy si radšej tiež odložte na neskôr, ešte by som sa začala červenať a... skončila by som možno práve vo Vašom aute. Nie, nie- nie ako spolujazdec (bol to úsmev či azda zdesenie, čo sa práve zračilo vo Vašich očiach?), myslím vo Vašej kapote- kapote Vášho štvorkolesového tátoša.