Bloghttp://jostova.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskVtedy keď.... (jostova)Vtedy keď mraky na mňa sa mračia, vtedy keď slnko skrýva sa predo mnou, vtedy keď telo ako bez duše kráča- buď so mnou.Thu, 14 Nov 2013 22:34:32 +0100http://jostova.blog.sme.sk/c/342198/Vtedy-ked.html?ref=rssBozk, na ktorom možno vystavať sen... (jostova):-)Sat, 07 Jun 2008 00:06:48 +0200http://jostova.blog.sme.sk/c/150586/Bozk-na-ktorom-mozno-vystavat-sen.html?ref=rssKam sa podeli deti z ihrísk? (jostova)Prichádzam domov zo školy, dnes sme sa učili sčitovanie zlomkov. Ešte mi to veľmi nejde, ale mama mi sľúbila, že sa na to so mnou večer pozrie. Hádžem tašku do kúta, vedľa stola, na ktorom je množstvo pokreslených papierov. Bežím po schodoch, tato mi veľakrát vravel, nech z nich nezoskakujem, lebo sa šmyknem. Ale keď mňa to baví práve takto.Thu, 20 Dec 2007 00:41:17 +0100http://jostova.blog.sme.sk/c/125424/Kam-sa-podeli-deti-z-ihrisk.html?ref=rssParabeln (Klasse 11.a, Nurnberg 2006) (jostova)Dnes som si prehliadala zošity, ktoré som používala v čase, keď som sa na pol roka stala obyvateľom nemeckého Norimbergu. Našla som v ňom milú dvojstránku. Raz na hodine nemčiny, bola práve literatúra, sme s naším výnimočným profesorom Thomasom S. skúšali stať sa na chvíľku Franzom Kafkom. Skúsiť písať, ako by možno písal on, i keď každý z nás vložil do svojho krátkeho príbehu seba samého. Písali sme "Parabeln" - podobenstvá. Pár z nich, medzi nimi aj jedno moje (úplne na konci), vám teraz predostieram. Aby aj vás chytili za srdce, ako chytili tieto zvláštne malé príbehy aj mňa. A ako inak, prenášame sa do roku 2006, Norimberg, a tak vám tieto príbehy z pier mojich spolužiakov, ponúkam presne tak, ako sme ich napísali, čiže v nemčine. :-)Sun, 11 Mar 2007 13:51:50 +0100http://jostova.blog.sme.sk/c/86036/Parabeln-Klasse-11a-Nurnberg-2006.html?ref=rssRozprávka na dobrú noc (jostova)Z nočnej oblohy dopadá mesačný prach na tvoje hriešne pery...Sun, 04 Mar 2007 00:21:09 +0100http://jostova.blog.sme.sk/c/84880/Rozpravka-na-dobru-noc.html?ref=rssTeším sa (jostova)Teším sa keď...Sat, 24 Feb 2007 14:04:00 +0100http://jostova.blog.sme.sk/c/83597/Tesim-sa.html?ref=rssTeta, a ty sa ako voláš? (jostova)Kráčam si po chodníku, slniečko svieti, vetrík jemne pofukuje, počujem smiech a krik detí, čo sa hrajú na záhrade. Zrazu si všimnem, že hneď pri plote stojí dievčatko, v červenom tričku, s dvomi zapletenými vrkôčikmi, nesmelo sa na mňa usmieva, v očkách mu hrajú nezbedné plamienky... Usmejem sa aj ja, a pokračujem ďalej. Keď zrazu...Sat, 12 Aug 2006 10:49:49 +0200http://jostova.blog.sme.sk/c/58412/Teta-a-ty-sa-ako-volas.html?ref=rssTralalá- ďalší oprávnený vodič medzi Vami (jostova)Tak predsa! .... tak predsa sa to podarilo :-) Od minulej stredy sa radím k Vám, milí vodiči. Od minulej stredy už žiadne auto s nápisom „Autoškola XY“.Fri, 21 Jul 2006 00:01:32 +0200http://jostova.blog.sme.sk/c/55929/Tralala-dalsi-opravneny-vodic-medzi-Vami.html?ref=rssHrdličky si spievajú.... (jostova)Jedna slza, druhá, dopadá na vysušenú trávu od slnka. Vedľa nôh len roztrhaný list, na ňom opustené písmenká- Ľúbim Ťa, ty moja roztopašná vlnka.Thu, 29 Jun 2006 23:12:14 +0200http://jostova.blog.sme.sk/c/53715/Hrdlicky-si-spievaju.html?ref=rssVrrrrm vrrrm, alebo- moje poprvé s volantom v náručí (jostova)Cestou necestou, polem nepolem, jedu za tebou, letem kabrioletem....malotraktoreeem! Vrn vrn, drndrn drn drn drn..... A mám za sebou moju prvú jazdu! Ak by som chcela byť presná, mám za sebou "už" svoju tretiu jazdu v autoškole. Začalo to všetko pod Prístavným mostom, kde začínajú písať svoju vodičskú históriu mnohí bratislavskí začiatočníci. Rozkaz znel jasne :,,Stlačte spojku, naštartuje motor, zaraďte si jednotku....“ A tak sme si dali prvé kolečko okolo malinkého parkoviska (či skôr cvičiska?) pod Prístavným mostom. Po tomto kolečku môj spolujazdec (alebo v tej chvíli som skôr bola ešte stále spolujazdcom ja?!?) mi zahlásil, že to so mnou nevyzerá až tak zle a že najzákladnejšie základy zvládam. „Tak teda, choďte dopredu....“ „Kam- dopredu?“ „No predsa na cestu...“Thu, 29 Jun 2006 00:30:36 +0200http://jostova.blog.sme.sk/c/53588/Vrrrrm-vrrrm-alebo-moje-poprve-s-volantom-v-naruci.html?ref=rssChcem svet... (jostova)Chcem mať svet, kde slnko mi vždy svieti na cestu, chcem mať svet, kde kráčam v spoločnosti ďalších nôh, chcem mať svet bez bolesti a trestu, za chyby, čo páchajú tí druhí. Chcem mať svet, kde plakať budem ak- tak len od radosti, chcem mať svet, v ktorom nie je miesto pre trápivé starosti.. ...a tichý plač...Mon, 12 Jun 2006 18:06:58 +0200http://jostova.blog.sme.sk/c/51770/Chcem-svet.html?ref=rssNočný chodec (jostova)Nočný chodec, sám, kroky mu smerujú rovno ku hviezdam, kráča nočnou oblohou, len tak, nahý, zahalený len nekonečnou tmou, tmou a žiarou mesiaca, ktorý svieti na neho noc čo noc, pokladá nohu, jednu, druhú, v každom kroku neistota a predsa rozhodnosť, rozhodnosť nespraviť ani jeden krok zlým smerom, nepadnúť z blata do kaluže, nechať sa unášať mesačným svitom, byť aspoň raz, konečne pri tom, ako vymení sa mesiac so slnkom.Mon, 12 Jun 2006 18:05:29 +0200http://jostova.blog.sme.sk/c/51769/Nocny-chodec.html?ref=rssLen jeden, jeden tulák (jostova)Len jeden, jeden, ktorého čaká osud večného tuláka ... tuláka slastne sa nadýchol.. prebudil sa... obhliadol sa okolo seba-nebo slnko svietilo mu jemne do tváre, pozrelo mu zrazu do očí, no strach v nich nebol...Mon, 12 Jun 2006 17:56:57 +0200http://jostova.blog.sme.sk/c/51765/Len-jeden-jeden-tulak.html?ref=rssV utorok večer nevychádzať do bratislavských ulíc (jostova)Hádam bude pekne, slniečko bude svietiť, všade sucho a po daždi ani stopy. Ľudia už budú doma z nákupov, dôchodcovia budú mať po večernej prechádzke v taške nesúc pár čokolád k večernému čítaniu knižky a neposlušné deti vybiehajúce na cestu si budú baliť školskú tašku na nasledujúci deň. Možno ma dokonca veľa z vás stretne. Keď pôjdem- netrúbte na mňa. Zvyčajne by ma zatrúbenie na moju osobu potešilo, ale tentokrát radšej nie. Úsmevy si radšej tiež odložte na neskôr, ešte by som sa začala červenať a... skončila by som možno práve vo Vašom aute. Nie, nie- nie ako spolujazdec (bol to úsmev či azda zdesenie, čo sa práve zračilo vo Vašich očiach?), myslím vo Vašej kapote- kapote Vášho štvorkolesového tátoša.Sun, 11 Jun 2006 00:38:55 +0200http://jostova.blog.sme.sk/c/51562/V-utorok-vecer-nevychadzat-do-bratislavskych-ulic.html?ref=rssPodaj mi ruku na pomoc (jostova)Pred pár dňami, cestou pre mňa každodennou po Kolárovom námestí, moje myšlienky smerovali inam, ako bežne smerujú. Napriek slnečným lúčom, ktoré ma zahrievali, napriek jasnej modrej oblohe rozprestierajúcej sa nad Bratislavou, napriek celkom príjemnému dňu v škole- moje myšlienky veselé neboli. Nie je to tým, že by som si nevážila svoje šťastie, že by som sa netešila i z maličkostí, moje srdce rozochvel jeden jediný pohľad. Pohľad smerujúci do kúta veľkej budovy. Jeden vozík, naplnený novinami, igelitovými vrecami... a za ním spiacu žena. Oblečená bola vo veľkej starej zimnej červenej vetrovke, na hlave mala akúsi sivo-hnedú čiapku. Spala... Spala a možno snívala o lepšom živote, možno o tom, že keby dostala v ňom druhú šancu, chytila by ju pevne do rúk a neskončila by takto. Bez domova, bez strechy nad hlavou, bez každodennej sprchy, bez každovečerného prikrytia sa svojou perinou v svojej posteli, v svojej izbe, vo svojom vlastnom byte.Tue, 16 May 2006 23:58:06 +0200http://jostova.blog.sme.sk/c/48594/Podaj-mi-ruku-na-pomoc.html?ref=rssPrvý školský deň v Nemecku (II.časť) (jostova)Prvý deň v škole bol naozaj zaujímavý. Začal sa už tým, že mi host mama povedala, že so mnou nemôže ísť do školy a hádam to zvládnem sama. Nastúpila som na S-bahn, to ešte za prítomnosti host sestry, a na ďalšiu zastávku som vystúpila. Zbadala som veľké množstvo študentov a keďže som si nebola celkom istá, ktorým smerom ísť, nasledovala som ich. Našťastie, zaviedli ma tým dobrým- Sigmund Schucker Gymnasium. Budova norimberského gymnázia bola relatívne zvonku nová, s 50ročnou budovou môjho bratislavského gymnázia sa nedala porovnať, aj keď, „moja“ sa mi páči doteraz viac :-) .Mon, 15 May 2006 22:21:04 +0200http://jostova.blog.sme.sk/c/48444/Prvy-skolsky-den-v-Nemecku-IIcast.html?ref=rssZoznámenie s host rodinou - 1. časť "nemeckého denníka" (jostova)Možno by vás zaujímalo, aké boli moje začiatky v Nemecku. Aký bol prvý deň bez rodiny, prvý deň v novej (nemeckej) posteli, prvé ráno s nemeckou rodinou aj prvý deň v škole.Sat, 04 Mar 2006 14:02:27 +0100http://jostova.blog.sme.sk/c/37168/Zoznamenie-s-host-rodinou-1-cast-nemeckeho-dennika.html?ref=rssNemkou na polročný úväzok (jostova)Všetko je inak, ako sa na prvý pohľad zdá. Čo zdalo sa mi v októbri „nočnou morou“, dnes mi príde akýmsi posilnením, niečím, vďaka čomu sa v živote nestratím. Skúškou, či zvládnem opustiť na čas rodinu, zmeniť krajinu, v ktorej žijem, rozprávať rečou, ktorá mi neprirástla k srdcu natoľko ako slovenčina, začleniť sa medzi cudzích ľudí, ktorí nespadnú na zadok len preto, že k nim do triedy zrazu na čas bude chodiť cudzinec.Tue, 28 Feb 2006 16:34:06 +0100http://jostova.blog.sme.sk/c/38461/Nemkou-na-polrocny-uvazok.html?ref=rssCez okno (jostova)Toľko tak rozličných udalostí sa stane za jednu noc. Vždy je to iné, no predsa to má niečo spoločné...stále sa to všetko stáva nám... Ľuďom. Netreba na to desiatky rokov. Všetko sa môže zmeniť behom noci, behom hodiny, počas niekoľkých minút sa nám môže svet otočit o 180 stupňov. Nazrite so mnou do okien, keď sa vonku stmieva a my zažíname lampy... a žijeme svoj život, každý inak, a predsa stále rovnako.Mon, 27 Feb 2006 01:46:13 +0100http://jostova.blog.sme.sk/c/38227/Cez-okno.html?ref=rssAko málo stačí (jostova)Azúrové more sa mi plazí po nohách, najprv nežne, potom nedočkavo, vlny sú čoraz silnejšie a roztopašnejšie. Vlasy mi len tak poletujú okolo tváre, pár z nich pristálo na perách- sú ešte slané. Idem smerom k zálivu.... bzzzzzzzzzz! Zabzučala mi rovno pri uchu otravná mucha. Ach- bol to iba sen. Nereálny, ale predsa pekný. Rozhliadam sa okolo seba- staré tapety, bolo by ich už treba vymeniť, najlepšie nejakou krásnou farebnou náhradou. Na koberci je pár fľakov od červeného vína, malá dierka na sedačke, ktorú vypálil cigaretou môj sused, keď sa raz ponúkol, že mi opraví práčku a skončilo to tým, že si vypýtal „kafíčko“ a s drzosťou si odklepával cigaretu na moju krásnu sýtočervenú sedačku, pokým ja som sa zvŕtala v kuchyni. O 5 minút musím ísť do práce- ako strašne sa mi tam nechce opäť ísť. Sedieť osem hodín v nepohodlnom kresle, očami žmúriac na starý monitor, a pritom mysľou byť i tak niekde vonku. Jediným mojím štastím a prekliatím zároveň je veľké okno, ktoré mi dodáva silu, cez ktoré prúdi ku mne čerstvý májový vzduch.Sun, 26 Feb 2006 18:59:01 +0100http://jostova.blog.sme.sk/c/38145/Ako-malo-staci.html?ref=rssInterview s tmou (jostova)Do očí mi svietia slabé žiarovky zo starých už dávno nenamaľovaných lámp. Prižmúriť oči mi netreba, i tak môj pohľad smeruje iným smerom, smeruje do neba. Pod nohy svietia nedočkavé hviezdy, ktoré už niekoľko hodín čakali na moment, kedy sa budú môcť predviesť v svojej kráse. Netreba im šminiek, drahých odevov- svoju krásu majú v sebe od malička, od detstva, už keď sa narodili, boli predurčené krásnu, čo chytí každého za dušu, krásnu, ktoré prinúti dvihnúť hlavu dohora.Sun, 12 Feb 2006 00:40:00 +0100http://jostova.blog.sme.sk/c/36410/Interview-s-tmou.html?ref=rssHere comes the sun (jostova)Už toľkokrát dnes bolo počuť na mňa nadávok, toľko zloby, nepochopenia, trápenia, .... toľko prosieb a nárekov. Vo Vašich slovách cítim ale aj túžbu-po MNE. Priznajte si to, že po mne neskutočne túžite, myslíte na mňa vždy, keď Vám ráno zazvoní budík, keď popíjate Vašu raňajšiu šálku kávy a druhou rukou prevraciate stránky novín, keď sa tmavým ránom prebíjate do roboty, ešte stále nie celkom prebudený a svietiť si musíte za pomoci lámp.Sun, 05 Feb 2006 12:40:21 +0100http://jostova.blog.sme.sk/c/35349/Here-comes-the-sun.html?ref=rss.... vraj som oddnes už dospelák! (jostova)Rok 1988, posledný januárový utorok. Vonku je ukrutná zima, Bratislava je pokrytá snehom. Je osem hodín večer, už dávno sa zotmelo, a z nemocnice na Bezručovej ulici sa ozýva detský plač. „Je to dievča!“- slávnostne zahlási lekár. Sestrička dvíha telefón, vytáča telefónne číslo do petržalského bytu- 834 449. Crrrrrrrrrrrn! Crrrrrrrrrrrrrn! Telefón dvíha 32-ročný muž, plný očakávania, či jeho malé bábätko je v poriadku, či sa jeho manželke nič nestalo a všetko je tak, ako má. Dozvedá sa, že práve sa stal dvojnásobným tatom, tentoraz dievčatka -Katky.Thu, 26 Jan 2006 16:15:00 +0100http://jostova.blog.sme.sk/c/33990/vraj-som-oddnes-uz-dospelak.html?ref=rssZhora, mne na špičku nosa (jostova)Neviem odkiaľ sa vzala, kto ju stvoril, nepoznám dokonca ani jej meno. Možno je to jedna z Barboriek, alebo žeby Maťka? Celá je biela, líčka má trošku doružova, bruško detsky vypuklé, smeje sa na mňa svojimi nevinnými modrými očkami. Prišla ku mne znenazdajky, ako lúče, čo na nás denne dopadajú, ako vánok, ktorý sa obšmieta okolo našich krokov, občas nám fúka do chrbta a keď sa mu zazdá, že život je pre nás priľahký, zmení svoj smer a núti nás pokladať svoje nohy istejšie, aby sme sa nenechali odfúknuť.Sun, 04 Dec 2005 22:42:14 +0100http://jostova.blog.sme.sk/c/28081/Zhora-mne-na-spicku-nosa.html?ref=rssZrkadlo vás ne(s)klame (jostova)Som vaším presným odrazom. Ak sa usmeje vy, usmejem sa aj ja. Ak žmurknete, šibalsky mrknem očkom takisto. Prečo sa na vás zrazu mračím? A- dávate mi na výber? Priznajte si, že ten váš nos nie je celkom taký, aký ste si vždy želali. Odkiaľ to viem? Pretože mne sa medzi očami nachádza ten istý. Pretože tak ako vy, aj ja mám hnedé vlasy. Aj moje oči sú tak tmavé ako tie vaše. V hlave vám víri otázka- ako to, že dokonca aj tú jamku v líčku mám rovnakú ako vy? Podíďte ku mne bližšie. No tak, nebojte sa. Ja vás neuhryznem. Ešte kúsok. Jeden krok, druhý....Fri, 18 Nov 2005 06:40:00 +0100http://jostova.blog.sme.sk/c/26278/Zrkadlo-vas-nesklame.html?ref=rss"Ľúbim Ťa"- bola to všetko len lož? (jostova)Láska je zaujímavá. Ako je možné, že za život povieme viacerým osobám po sebe slovo "ľúbim Ťa"? Ako môžme šepkať tieto slovká jeden mesiac jednému, a druhý mesiac celkom niekomu inému? Výmýšľali sme si, bola to všetko nakoniec len lož? Nemalo by to byť tak, že to naše "ľúbim Ťa" povieme niekomu, koho ľúbiť budeme celý život až do smrti? Bezhranične, bez všetkých "ale", nielen "ja", ale "my". Už nikdy nie sám, už navždy s niekým.Mon, 14 Nov 2005 18:30:00 +0100http://jostova.blog.sme.sk/c/25874/Lubim-Ta-bola-to-vsetko-len-loz.html?ref=rssPokým ho nepustím, budem naďalej žiť (jostova)Rozmýšľam, aký je svet zvláštny. Ako sa všetko neprestajne mení a častokrát pre to netreba ani nič urobiť. Veľakrát sa nedá nič proti tomu urobiť. Jeden deň svieti slnko, žmúrime, aby nám lúče neprenikali tak pichľavo do našich očí, na druhý sa schová za oblaky. Raz spolu s kamarátmi popíjate večer v bare pivko, a zrazu ste sami v studenej miestnosti a vaším jediným spoločníkom je mačka a zapnutá televízia.Thu, 10 Nov 2005 20:22:59 +0100http://jostova.blog.sme.sk/c/25495/Pokym-ho-nepustim-budem-nadalej-zit.html?ref=rssÚsmev patriaci displeju (jostova)Všimli ste si to aj vy? Čím ďalej, tým viac si všímam reakcie ľudí. V poslednom čase sa viac začali usmievať. Vravíte si- dievča, kde to žiješ, ja som si to rozhodne nevšimol, daj si dole z očí tie ružové okuliare a pozri sa pravde do očí. Ale ja vám vravím- je to tak!Mon, 31 Oct 2005 01:27:28 +0100http://jostova.blog.sme.sk/c/24361/Usmev-patriaci-displeju.html?ref=rssSpomienka na Šimiho (jostova)Dnes, 30.októbra, je Šimona. Môj dedko sa volal Šimon. Žiaľ, už nemám možnosť blahoželať mu k meninám. Ale možno, že tam z hora, ma práve vidí. Tak dedko- všetko najlepšie a dávaj na seba pozor! Článok chcem venovať práve jemu.Sun, 30 Oct 2005 02:08:28 +0100http://jostova.blog.sme.sk/c/24280/Spomienka-na-Simiho.html?ref=rssV Nemecku po nemecky!!! (jostova)Od septembra bývam na nejaký čas v Nemecku, presne v Norimbergu. Som tu na výmennom pobyte, som „host student“. Študujem tu na jednom norimberskom gymnáziu- Sigmund Schuckert Gymnasium. Na moje milé prekvapenie, bavoráci sú veľmi milí ľudia, nemám problém ani so spolužiakmi, ani s profesormi, ani s host family. Naopak- zaujímajú sa, odkiaľ že to pochádzam. S hrdosťou v hlase im vždy poviem- SLOWAKEI.Thu, 27 Oct 2005 23:15:14 +0200http://jostova.blog.sme.sk/c/24139/V-Nemecku-po-nemecky.html?ref=rssRoztiahnite ruky, zatvorte oči, nemyslite na to- čo ak ... (jostova)Cítim sa ako na hojdačke- hojdám sa spredu dozadu. Odrážam sa od zeme, ako to len najviac dokážem. Topánky sa mi pomaly ale iste derú, a ja sa predsa častejšie a na dlhší čas vzďaľujem od trávy. Bezpečnostnú retiazku zapnutú nemám- nikdy som si ju sama dobrovoľne nezapínala. Ak mám spadnúť, tak nech teda spadnem :) .Tue, 25 Oct 2005 16:32:55 +0200http://jostova.blog.sme.sk/c/23901/Roztiahnite-ruky-zatvorte-oci-nemyslite-na-to-co-ak.html?ref=rssSom sama a predsa nie som (jostova)Prechádzam sa mestom, vôkol mňa sa hýbu tisíce neznámych tvárí, ktoré som nikdy predtým nevidela a ktoré nikdy ani neuvidím. Do nosa mi občas udrie prisilný parfém, i keď občas ma poteší aj vôňa čerstvej kávy zmiešaná s podmanivou vôňou škorice. Vnímam len zvuk svojich neistých krokov, sem- tam mi niekto stúpi na nohu a v tom momente sa mysľou opäť vraciam späť do sveta bežných ľudí s bežnými problémami.Sun, 09 Oct 2005 02:49:36 +0200http://jostova.blog.sme.sk/c/22467/Som-sama-a-predsa-nie-som.html?ref=rssKaždá kvapka raz musí dopadnúť na zem (jostova)Au...pomaly som sa zošmykla zo strechy starého neobývaného domu. Pôvodne som mala v pláne pobudnúť na streche dlhšie, ale zrazu som pocítila jemné pošťuchnutie do môjho chrbta. Obrátim sa tvárou k tomu bezočivcovi, aby som mu povedala pár sladkých slov. Rozhliadam sa okolo seba, no vidím len pár holubov. Tí tu sedia už od včera. Opovážlivec, ktorý nabral odvahu zbaviť ma pohodlia starej opustenej strechy, je preč. Zostalo po ňom len moje pošmyknutie. Snažím sa okrajmi prstov zachytiť odkvapovej rúry, ale márne.Sat, 08 Oct 2005 13:10:10 +0200http://jostova.blog.sme.sk/c/22412/Kazda-kvapka-raz-musi-dopadnut-na-zem.html?ref=rssPoletujem ako lístok vo vetre (jostova)Hore, dole, popri chodníku, zrazu opäť vo vzduchu..Fri, 07 Oct 2005 14:19:37 +0200http://jostova.blog.sme.sk/c/22359/Poletujem-ako-listok-vo-vetre.html?ref=rss