Články od Katarína Joštová

Do očí mi svietia slabé žiarovky zo starých už dávno nenamaľovaných lámp. Prižmúriť oči mi netreba, i tak môj pohľad smeruje iným smerom, smeruje do neba. Pod nohy svietia nedočkavé hviezdy, ktoré už niekoľko hodín čakali na moment, kedy sa budú môcť predviesť v svojej kráse. Netreba im šminiek, drahých odevov- svoju krásu majú v sebe od malička, od detstva, už keď sa narodili, boli predurčené krásnu, čo chytí každého za dušu, krásnu, ktoré prinúti dvihnúť hlavu dohora.

11. feb 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
0

Katarína Joštová

Here comes the sun

Už toľkokrát dnes bolo počuť na mňa nadávok, toľko zloby, nepochopenia, trápenia, .... toľko prosieb a nárekov. Vo Vašich slovách cítim ale aj túžbu-po MNE. Priznajte si to, že po mne neskutočne túžite, myslíte na mňa vždy, keď Vám ráno zazvoní budík, keď popíjate Vašu raňajšiu šálku kávy a druhou rukou prevraciate stránky novín, keď sa tmavým ránom prebíjate do roboty, ešte stále nie celkom prebudený a svietiť si musíte za pomoci lámp.

5. feb 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
4

Katarína Joštová

.... vraj som oddnes už dospelák!

Rok 1988, posledný januárový utorok. Vonku je ukrutná zima, Bratislava je pokrytá snehom. Je osem hodín večer, už dávno sa zotmelo, a z nemocnice na Bezručovej ulici sa ozýva detský plač. „Je to dievča!“- slávnostne zahlási lekár. Sestrička dvíha telefón, vytáča telefónne číslo do petržalského bytu- 834 449. Crrrrrrrrrrrn! Crrrrrrrrrrrrrn! Telefón dvíha 32-ročný muž, plný očakávania, či jeho malé bábätko je v poriadku, či sa jeho manželke nič nestalo a všetko je tak, ako má. Dozvedá sa, že práve sa stal dvojnásobným tatom, tentoraz dievčatka -Katky.

26. jan 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 632x
14

Katarína Joštová

Zhora, mne na špičku nosa

Neviem odkiaľ sa vzala, kto ju stvoril, nepoznám dokonca ani jej meno. Možno je to jedna z Barboriek, alebo žeby Maťka? Celá je biela, líčka má trošku doružova, bruško detsky vypuklé, smeje sa na mňa svojimi nevinnými modrými očkami. Prišla ku mne znenazdajky, ako lúče, čo na nás denne dopadajú, ako vánok, ktorý sa obšmieta okolo našich krokov, občas nám fúka do chrbta a keď sa mu zazdá, že život je pre nás priľahký, zmení svoj smer a núti nás pokladať svoje nohy istejšie, aby sme sa nenechali odfúknuť.

4. dec 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
0

Katarína Joštová

Zrkadlo vás ne(s)klame

Som vaším presným odrazom. Ak sa usmeje vy, usmejem sa aj ja. Ak žmurknete, šibalsky mrknem očkom takisto. Prečo sa na vás zrazu mračím? A- dávate mi na výber? Priznajte si, že ten váš nos nie je celkom taký, aký ste si vždy želali. Odkiaľ to viem? Pretože mne sa medzi očami nachádza ten istý. Pretože tak ako vy, aj ja mám hnedé vlasy. Aj moje oči sú tak tmavé ako tie vaše. V hlave vám víri otázka- ako to, že dokonca aj tú jamku v líčku mám rovnakú ako vy? Podíďte ku mne bližšie. No tak, nebojte sa. Ja vás neuhryznem. Ešte kúsok. Jeden krok, druhý....

18. nov 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
1

Katarína Joštová

"Ľúbim Ťa"- bola to všetko len lož?

Láska je zaujímavá. Ako je možné, že za život povieme viacerým osobám po sebe slovo "ľúbim Ťa"? Ako môžme šepkať tieto slovká jeden mesiac jednému, a druhý mesiac celkom niekomu inému? Výmýšľali sme si, bola to všetko nakoniec len lož? Nemalo by to byť tak, že to naše "ľúbim Ťa" povieme niekomu, koho ľúbiť budeme celý život až do smrti? Bezhranične, bez všetkých "ale", nielen "ja", ale "my". Už nikdy nie sám, už navždy s niekým.

14. nov 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
19

Katarína Joštová

Pokým ho nepustím, budem naďalej žiť

Rozmýšľam, aký je svet zvláštny. Ako sa všetko neprestajne mení a častokrát pre to netreba ani nič urobiť. Veľakrát sa nedá nič proti tomu urobiť. Jeden deň svieti slnko, žmúrime, aby nám lúče neprenikali tak pichľavo do našich očí, na druhý sa schová za oblaky. Raz spolu s kamarátmi popíjate večer v bare pivko, a zrazu ste sami v studenej miestnosti a vaším jediným spoločníkom je mačka a zapnutá televízia.

10. nov 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
12

Katarína Joštová

Úsmev patriaci displeju

Všimli ste si to aj vy? Čím ďalej, tým viac si všímam reakcie ľudí. V poslednom čase sa viac začali usmievať. Vravíte si- dievča, kde to žiješ, ja som si to rozhodne nevšimol, daj si dole z očí tie ružové okuliare a pozri sa pravde do očí. Ale ja vám vravím- je to tak!

30. okt 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
6

Katarína Joštová

Spomienka na Šimiho

Dnes, 30.októbra, je Šimona. Môj dedko sa volal Šimon. Žiaľ, už nemám možnosť blahoželať mu k meninám. Ale možno, že tam z hora, ma práve vidí. Tak dedko- všetko najlepšie a dávaj na seba pozor! Článok chcem venovať práve jemu.

30. okt 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 590x
3

Katarína Joštová

V Nemecku po nemecky!!!

Od septembra bývam na nejaký čas v Nemecku, presne v Norimbergu. Som tu na výmennom pobyte, som „host student“. Študujem tu na jednom norimberskom gymnáziu- Sigmund Schuckert Gymnasium. Na moje milé prekvapenie, bavoráci sú veľmi milí ľudia, nemám problém ani so spolužiakmi, ani s profesormi, ani s host family. Naopak- zaujímajú sa, odkiaľ že to pochádzam. S hrdosťou v hlase im vždy poviem- SLOWAKEI.

27. okt 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
20

Katarína Joštová

Roztiahnite ruky, zatvorte oči, nemyslite na to- čo ak ...

Cítim sa ako na hojdačke- hojdám sa spredu dozadu. Odrážam sa od zeme, ako to len najviac dokážem. Topánky sa mi pomaly ale iste derú, a ja sa predsa častejšie a na dlhší čas vzďaľujem od trávy. Bezpečnostnú retiazku zapnutú nemám- nikdy som si ju sama dobrovoľne nezapínala. Ak mám spadnúť, tak nech teda spadnem :) .

25. okt 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
4

Katarína Joštová

Som sama a predsa nie som

Prechádzam sa mestom, vôkol mňa sa hýbu tisíce neznámych tvárí, ktoré som nikdy predtým nevidela a ktoré nikdy ani neuvidím. Do nosa mi občas udrie prisilný parfém, i keď občas ma poteší aj vôňa čerstvej kávy zmiešaná s podmanivou vôňou škorice. Vnímam len zvuk svojich neistých krokov, sem- tam mi niekto stúpi na nohu a v tom momente sa mysľou opäť vraciam späť do sveta bežných ľudí s bežnými problémami.

9. okt 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
5

Katarína Joštová

Každá kvapka raz musí dopadnúť na zem

Au...pomaly som sa zošmykla zo strechy starého neobývaného domu. Pôvodne som mala v pláne pobudnúť na streche dlhšie, ale zrazu som pocítila jemné pošťuchnutie do môjho chrbta. Obrátim sa tvárou k tomu bezočivcovi, aby som mu povedala pár sladkých slov. Rozhliadam sa okolo seba, no vidím len pár holubov. Tí tu sedia už od včera. Opovážlivec, ktorý nabral odvahu zbaviť ma pohodlia starej opustenej strechy, je preč. Zostalo po ňom len moje pošmyknutie. Snažím sa okrajmi prstov zachytiť odkvapovej rúry, ale márne.

8. okt 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
1

Katarína Joštová

Poletujem ako lístok vo vetre

Hore, dole, popri chodníku, zrazu opäť vo vzduchu..

7. okt 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
5

Katarína Joštová

Zoznam článkov blogera

Katarína Joštová

Interview s tmou

Katarína Joštová

Here comes the sun

Katarína Joštová

.... vraj som oddnes už dospelák!

Katarína Joštová

Zhora, mne na špičku nosa

Katarína Joštová

Zrkadlo vás ne(s)klame

Katarína Joštová

"Ľúbim Ťa"- bola to všetko len lož?

Katarína Joštová

Pokým ho nepustím, budem naďalej žiť

Katarína Joštová

Úsmev patriaci displeju

Katarína Joštová

Spomienka na Šimiho

Katarína Joštová

V Nemecku po nemecky!!!

Katarína Joštová

Roztiahnite ruky, zatvorte oči, nemyslite na to- čo ak ...

Katarína Joštová

Som sama a predsa nie som

Katarína Joštová

Každá kvapka raz musí dopadnúť na zem

Katarína Joštová

Poletujem ako lístok vo vetre