Katarína Joštová
Rozprávka na dobrú noc
Z nočnej oblohy dopadá mesačný prach na tvoje hriešne pery...
sniva...:-)Glitter GraphicsMyspace Layouts Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Básničky :-), Lístky, kvapky, tma... :-), ...na čo myslím, Nemecko, Okolo mňa
Z nočnej oblohy dopadá mesačný prach na tvoje hriešne pery...
Jedna slza, druhá, dopadá na vysušenú trávu od slnka. Vedľa nôh len roztrhaný list, na ňom opustené písmenká- Ľúbim Ťa, ty moja roztopašná vlnka.
Chcem mať svet, kde slnko mi vždy svieti na cestu, chcem mať svet, kde kráčam v spoločnosti ďalších nôh, chcem mať svet bez bolesti a trestu, za chyby, čo páchajú tí druhí. Chcem mať svet, kde plakať budem ak- tak len od radosti, chcem mať svet, v ktorom nie je miesto pre trápivé starosti.. ...a tichý plač...
Nočný chodec, sám, kroky mu smerujú rovno ku hviezdam, kráča nočnou oblohou, len tak, nahý, zahalený len nekonečnou tmou, tmou a žiarou mesiaca, ktorý svieti na neho noc čo noc, pokladá nohu, jednu, druhú, v každom kroku neistota a predsa rozhodnosť, rozhodnosť nespraviť ani jeden krok zlým smerom, nepadnúť z blata do kaluže, nechať sa unášať mesačným svitom, byť aspoň raz, konečne pri tom, ako vymení sa mesiac so slnkom.
Len jeden, jeden, ktorého čaká osud večného tuláka ... tuláka slastne sa nadýchol.. prebudil sa... obhliadol sa okolo seba-nebo slnko svietilo mu jemne do tváre, pozrelo mu zrazu do očí, no strach v nich nebol...